Krása....

Krása človeka vyplýva z jeho konania, z jeho chovania k iným, z jeho vlastností. Ak sa vie niekto na tento svet usmiať, ak je pre iných oporou, keď vidí aj iných nielen seba, keď jeho dobré vlastnosti prevyšujú tie zlé, vtedy je človek krásny. Veľa ľudí však posudzuje človeka podľa výzoru, nie podľa toho čo je v ňom. Posudzujú, bez toho aby ho vôbec poznali. Je im jedno, či je dobrý alebo zlý. Hlavne, že je pekný. Myslia si, že keď je krásny zvonka, je krásny aj zvnútra. Nie je to vždy tak. Kritéria na fyzickú krásu sa vždy menia. To teraz "letí", to je teraz "in". Pre to, čo je v nás, sa kritéria nemenia. Podľa mňa vždy "letí" to dobré v nás, hoci v dnešnom svete...je všetko prevrátené hore nohami.... Na Zemi je veľa zlého a ak to chceme aspoň trochu zlepšiť, mali by sme začať od seba. Nielen vidieť chyby na druhých. Mali by sme nechať, nech to svetlo v nás vyjde na povrch a nech osvetlí svojou žiarou aj iných. A možno sa potom aj ich duša rozjasní a zavládne harmónia. Možno nie všade, ale aspoň v niektorých domovoch. Aj to je nejaký krok vpred. Veď koľko je na svete nešťastných rodín? Veľa. Nezhody v rodine môže spôsobiť veľa vecí: nevera, alkohol drogy, hádky, zločin. Prestaňme byť závistliví a chamtiví, prestaňme sa nenávidieť a uspokojme sa aj s málom, bude nám ľahšie žiť. Veď denno-denne počúvame krádežiach, vraždách, zločinoch, ktoré páchame jeden na druhom... Zlo zo sveta nikdy nevymizne , pretože niektorí ľudia nedokážu, alebo nechcú prekonať to zlé, tú tmu, ktorú majú v sebe. Keď zmeníme seba, môžme zmeniť celý svet. Tma a svetlo v duši neovplyvňuje len nás. Jeden človek môže zničiť alebo zlepšiť život nielen sebe, ale aj ľuďom vo svojom okolí. Takže nech vyjde v každom z nás slniečko, aby bolo na tomto svete fajn a aby stálo za to žiť.