Jana Korenyova
Sme blízko a tak ďaleko od seba.
Chodíme okolo seba, stretávame sa. Niekedy mlčky, niekedy prehodíme pár obligátnych slov. Chceli by sme prehovoriť. Nevieme alebo nechceme. Je to niekde v nás. Asi preto, že sme dospelí.
Chodíme okolo seba, stretávame sa. Niekedy mlčky, niekedy prehodíme pár obligátnych slov. Chceli by sme prehovoriť. Nevieme alebo nechceme. Je to niekde v nás. Asi preto, že sme dospelí.
Tento týždeň som čítala blog, v ktorom sa poukazuje na krásnu prírodu Muránskeho hradu, ako dôležitej historickej pamiatke, s prekrásnymi fotografiami.
Milé dámy, vytvorili ste si obraz muža, ktorý by sa Vám páčil? Ja by som brala napríklad aj takéhoto:
Konferencia. Sála sa naplnila pozvanými účastníkmi a ja sa pomaly staviam na podium a pripravujem si reč.
Je zaujímavé ako sa všetko zmení a ako sa človek musí postaviť k rôznym životným situáciám.
„Tak povedzte mi, čí je tento chlapec? Ja ho nepoznám, ale je to strašný bitang...“, opýtala sa ma teta, keď popri nás prebehol susedove chlapec.
Dnes som celý deň preležala na hojdačke v zahrade a uvažovala som nad mojim životom. Akoby bol prázdny a zbytočný. Akoby z neho uletela duša. Len prázdna telesná schránka. Nič ťa nezaujíma, nič ťa neteší, nič neriešiš. Len ležíš a tupo hľadíš do oblohy. Tá je krásna, nádherná, modrá, ale dnes ti nič nehovorí. Čo sa zmenilo? Je predsa taký istý deň ako včera. Pekný a slnečný. Hej, len včera tu „bol“ a dnes „nie je“. Aj keď svieti slnko, bez „neho“ je tma.
Pochádzam z okresu Rimavská Sobota a iste je mnohým známe, že tento okres je svojou južnou časťou známy tým, že tu žije viac po maďarsky hovoriaci národ.
Nenechám si ujsť pozrieť si Televízne noviny a tak to nebolo ani 29. augusta. V tento deň som začala novú eru svojho života, už sa mi nebude vek končiť na -násť...ale na -dsať..:-).
Privítala som návrh mojej tety, či by som nechcela ísť na brigádu do Rakúska zbierať jahody.Dostala za úlohu od svojho známeho, rakúskeho podnikateľa získať mu na zber jahôd približne 40 žien zo Slovenska. Snažila som sa preto rýchlo si porobiť skúšky a hurá na zber.
Stratila som nádherného človeka a ja som nebola pri tom.Neviem, či si to niekedy odpustím
V tieto dni som mala možnosť spoznať prácu v Onkologickej ambulancii v Rimavskej Sobote. Ako vysokoškoláčka som mala viac voľna v tieto dni a tak som ich venovala svojmu starému otcovi. Má osemdesiatjeden rokov a nádor...zhubný nádor na hlasivkách. Na krčnom oddelení mu museli urobiť tracheostomiu. A k tomu bola doporučené onkologická liečba - zatiaľ trinásť ožarovaní. Môj starý otec patrí k tým zo starej generácie, ktorí nebudúť ležať v nemocnici. Aj tie povinné dni tam ťažko znášal a aj sa to odrážalo na jeho psychike. Tak sme sa rozhodli ho na tých trinásť dávok ožarovania voziť každý deň do okresného mesta. To len na začiatok, aby ste spoznali situáciu.
V čom spočíva krása človeka? V krásnych očiach? V súmernej tvári? Vo vyšportovanom tele? Nie.
Asi preto, že som veľmi nezapadla do partie v našej dedine, ako napr.môj brat,tak tomu sa tam darí, som sa často pripájala po škole na internet a hľadala si niekoho, s kým by som mohla normálne pokecať, nájsť si kamaráta, kamarátku.